Tu a teraz prehlasujem, že ak vojdem do záchoda s logom vozičkára, ktorý slúži ako sklad, tak si vždy odtiaľ zoberiem najcennejšiu vec, aj keď to bude znamenať, že požiadam daný personál o naloženie luxovacieho stroja do môjho auta.

#zapratanyhajzel

Nie vozíček, ale vozík! Niekto so zdravotným (iným) postihnutím a nie chorý (pokiaľ nemá črevnú chrípku)! Nie pripútaný na vozíček – toto nie je žiadna uchyláčina! Nie mamička s kočíkom, ale rodič! Ani slepý, ani hluchý a či hluchonemý, invalidný a podobné archaizmy. Tiež nie: „Veď ti nejako pomôžeme sa tam dostať“, alebo ťa prenesieme. Ani „Neboj sa“. Nemám ťažký život a nedávaj si „dole klobúk predomnou“. Ak chceš prejaviť úctu, pri vozičkárovi si čupni a rozprávaj, nepočujúcemu nestoj pred slnkom, či nevidiaceho neschmatni pred prechodom na opačnú stranu ako chcel ísť.